Na Kvetnú nedeľu 1. apríla 2012 sme si spolu s celým kresťanským svetom pripomenuli a slávili Pánov slávnostný vstup do Jeruzalema a zároveň v prednese spievaných pašií sme prežili okamihy utrpenia a smrti Pána Ježiša, ktorého ho očakávali v tých dňoch. Chcem sa týmto poďakovať všetkým, ktoré sa zapojili činnou službou do liturgie a sprievodu. Verím, že udalosti prežité v gestách a symboloch tohto dňa spolu s počúvaním Božieho slova a slávením Eucharistie nám priblížili a pomohli vnímať pocity duše Božieho Syna, jeho smútok a bolesť, ktorého vítajú s nadšením ako vysloboditeľa a o niekoľko dní žiadajú jeho smrť.
Kristus ukazuje v celom svojom živote, verejnom pôsobení a ohlasovaní, že jeho najvyšším poslaním je oslava Otca, ktorú uskutočňuje slovom i životom. Obsahom tohto poslania – oslavy nebeského Otca je zvestovanie pravdy o láske a dobrote Boha, ktorá sa nezastaví pred ničím a je vždy víťazná, aj keď nadobúdame pocit, že sila a moc tohto sveta a človek uprostred nej je schopná nesmiernych ukrutností.
On dáva svoj život za kráľa a kráľovstvo, ktoré sa nikdy nepominie, aby tí, ktorí zostali, mohli žiť ……. s vďačnosťou za obeť toho, ktorý nás vykúpil a zachránil z otroctva hriechu a povolal nás k sláve. Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Hosana Synovi Dávidovmu na večnú pamiatku, že dal svoj život za nás, a tak zostáva medzi nami spôsobom, ktorý pripravil jeho Otec ako živý znak jeho neustálej prítomnosti a lásky medzi nami v Eucharistii ako pamätník jeho lásky a spôsob našej vďačnosti.
