Slávenie veľkonočných sviatkov v našej misii bolo trocha spojené s obavami, či dokážeme všetky naše zvyky a liturgické postupy zvládnuť k božej sláve a poteche našich duší pre duchovný úžitok prítomných. Mnoho členov misie išlo na sviatky na rodné Slovensko, Moravu či Česko.
Som presvedčený, že sa nám to podarilo, vďaka skvelej asistencii a speváckemu zboru, ktorí hodinami nácvikov sa angažovali v príprave na tieto najväčšie kresťanské sviatky Cirkvi ako aj vďaka všetkým prítomným, ktorí zaplňovali chrám do posledných miest.
Ústrednou témou sviatkov bolo priblíženie Ježišovej živej a stálej prítomnosti v Cirkvi prostredníctvom symbolov a znakov, v ktorých sa nám zanechal. Tieto sú vyjadrené tak v liturgii veľkonočných obradov, ako aj vo sviatostiach a Písme, ktoré nám zanechal prostredníctvom svedectva apoštolov.
Verím, že slávenie sviatkov v nás zanechalo stopu božieho dotyku v srdci, uvedomenie si jeho neustálej skutočnej a živej prítomnosti. A to je dôvod na oslavu a radosť, vieru i nádej, aby sme svojím životom denne, vždy a všade dokázali s láskou zvolať : „ALELUJA! Pán Ježiš Kristus z mŕtvych vstal! Radujme sa veseľme sa!“
Nech toto zvolanie nás sprevádza neustále v každom okamihu nášho života – vo chvíľach trápenia, samoty, problémov, alebo aj vo chvíľach nadšenia, eufórie, blaha, priazne. Buďme vďační, pokorní, oslavujúci i prosiaci ho zároveň, aby sme tak svedectvom svojho života vydávali radostnú zvesť celému svetu i všetkým, s ktorými sa stretávame, že sme presvedčení a naplnení dôverou v túto skutočnosť a Božie milosrdenstvo, že Kristus je v nás i medzi nami skutočne živý a prítomný, že nás napĺňa oprávnenou nádejou mať vedomie a zážitok, že sme v božích rukách a preto v každej chvíli života sme ochotní a schopní zvolať: „Pán môj a Boh môj.“
