Vatikán – V nedeľu 17. októbra o 10.00 hod. bude pápež Benedikt XVI. predsedať na Námestí sv. Petra vo Vatikáne eucharistickej slávnosti, pri ktorej kanonizuje šiestich blahoslavených:
Prvým z nich je Stanisław Kazimierczyk Sołtys, poľský kňaz rádu „Ordine dei Canonici Regolari Lateranensi”, ktorý žil v druhej polovici 15. storočia. Vynikal majstrovstvom ducha, ktoré sa prejavilo pri formovaní novicov i ostatných spolubratov. Zomrel ako 56-ročný a v deň jeho pohrebu sa udialo množstvo zázrakov.
Ďalším kandidátom na svätorečenie je kanadský blahoslavený André Alfred Bessette, rehoľník z Kongregácie Sv. Kríža, ktorý žil na prelome 19. a 20. storočia. Osirel ako 12-ročný, emigroval do USA a bol zdravotníkom, kaderníkom, záhradníkom, ale najmä Božím človekom, oddaným sv. Jozefovi. Zomrel ako 91-ročný v roku 1937, deň jeho smrti bol pre Kanadu dňom národného smútku.
Treťou novou svätou bude zakladateľka Kongregácie Ježišových dcér – sestra Cándida María od Ježiša, ktorá žila v rokoch 1845 – 1912 v Španielsku. Známa bola svojou dobrotou a láskou k chudobným. Kongregácia, ktorú založila, sa venuje pomoci deťom a mladým.
Vôbec prvou svätou Austrálie bude blahoslavená Mary MacKillopová, panna a zakladateľka Kongregácie sestier sv. Jozefa od Najsvätejšieho Srdca, ktorá zomrela v roku 1909. Od svojej matky dostala hlbokú vieru v Božiu Prozreteľnosť a tú potom šírila aj medzi spolusestrami. Pápež Benedikt XVI. počas svojej návštevy Sydney pri príležitosti Svetových dní mládeže hovoril o jej vytrvalosti v čase protivenstiev, o jej hľadaní spravodlivosti v mene tých, ktorí zakúšajú nespravodlivosť a o jej praktickom príklade svätosti, ktorá je inšpiráciou pre všetkých Austrálčanov.
Talianskou novou sväticou bude Giulia Salzanová, panna a zakladateľka Kongregácie sestier katechétok od Najsvätejšieho srdca Ježišovho, ktorá sa narodila v polovici 19. storočia. V Neapole sa zaslúžila o prebudenie evanjelizačných vzdelávacích programov, a to napriek zložitej politickej a sociálnej situácii.
Šiestou budúcou svätou je Battista Camilla Varanová, rehoľnica z Rádu sv. Kláry, ktorá žila na prelome 15. a 16. storočia. Vyrastala ako dcéra princa Júlia Cézara z Varana. Ako devätnásťročná sa zamýšľala nad zasväteným životom a v jej vnútri sa odohrával boj, keďže ju priťahoval aj svetácky spôsob života. Napokon si však oblieka františkánsky habit v Kláštore sv. Kláry z Urbina. Stala sa dôležitou osobnosťou pre mnohé cirkevné i svetské autority, ako aj laikov. Zomrela v roku 1524.
