Refrén žalmu: Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.
Verš pred evanjeliom: Pánovo slovo trvá naveky. A to je slovo, ktoré sa nám zvestovalo.
Kniha proroka Habakuka – Hab 1,2–3. 2,2–4
Dokedy mám volať, Pane, a nevyslyšíš?
Kričím k tebe: „Násilie!“, a nezachraňuješ?
Prečo mi dáš vidieť hriech
a pozeráš na nešťastie?
Útlak a násilie je predo mnou,
rodí sa spor a vzniká zvada.
Pán mi odpovedal:
“Napíš videnie,
a to jasne na tabuľu,
aby sa dalo plynule čítať.
Lebo videnie je ešte na určený čas,
no náhli sa ku koncu a nesklame;
ak sa oddiali, čakaj naň,
veď určite príde a nezmešká.
Hľa, nadúva sa, v kom nie je duša priama,
spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť.“
Kniha žalmov – Z 95,1–2. 6–7. 8–9
Poďte, plesajme v Pánovi,
oslavujme Boha, našu spásu.
Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár
a oslavujme ho žalmami.
Poďte, klaňajme sa a na zem padnime,
kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
Lebo on je náš Boh
a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou.
Čujte dnes jeho hlas:
“Nezatvrdzujte svoje srdcia
ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,
kde ma pokúšali vaši otcovia;
skúšali ma, hoci moje skutky videli.
Druhý list Timotejovi – 2Tim 1,6–8. 13–14
Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk. Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy. Preto sa nehanbi za svedectvo o našom Pánovi ani za mňa, jeho väzňa, ale trp spolu so mnou za evanjelium, posilňovaný mocou Boha.
Maj za vzor zdravých slov to, čo si počul odo mňa, vo viere a v láske, ktoré sú v Ježišovi Kristovi. Zverený poklad chráň mocou Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva.
Evanjelium podľa Lukáša – Lk 17,5–10
Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás.
Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: »Hneď si poď sadnúť k stolu«? Vari mu nepovie skôr: »Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom«? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: »Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.«“
