Keď pápež Benedikt XVI. 19. septembra počas svojej návštevy v Anglicku osobne predsedal blahorečeniu kardinála Newmana, vyzdvihol tým veľkosť tejto osoby, ale aj svoju duchovnú blízkosť s novým blahoslaveným. A to kardinál John Henry Newman žil pred vyše sto rokmi. O šesť dní neskôr, v sobotu 25. septembra, sa v Ríme udialo iné blahorečenie. Arcibiskup Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, blahorečil mladé, 19-ročné dievča, Chiaru Badanovú, dievča v rifliach a tričku, športový typ. Jej rodičia si k päťdesiatke svojho manželstva krajší darček ani nemohli vysnívať.
Do Svätyne Matky Božej lásky na okraji Ríma prišlo vyše 25 tisíc veriacich, najmä mladých, z 57 krajín sveta. Väčšina z nich sledovala blahorečenie na priestranstve pred svätyňou. A neboli to len členovia Hnutia Fokoláre, do ktorého Chiara Luce Badanová, nová blahoslavená, patrila. Slovákov bolo vyše stopäťdesiat.
Samotná omša blahorečenia mala veľmi svieži mládežnícky priebeh. Osobitnú atmosféru umocňoval fakt, že Chiara Luce Badanová zomrela ako 19-ročná v roku 1990. Prítomní tak boli nielen jej rodičia a príbuzní, ale mnoho jej priateľov, lekári, ktorí ju ošetrovali, a predovšetkým tisícky mladých, ktorých sa jej bežný ale svätý život nejako dotkol. Celé blahorečenie sprevádzal motív troch slov, vyjadrujúcich akoby tri piliere Chiarinho života: Life, Love, Light (Život, Láska, Svetlo).
Chiara Badanová sa narodila 29. októbra 1971. Rodičia desať rokov čakali na toto svoje prvé a jediné dieťa. Jej otec, kamionista, sa na cestách za volantom často modlil za dar dieťaťa. Chiara mala veľa prirodzených talentov a bola športový typ, korčuľovala, hrala tenis, plávala. Priateľky ju považovali za normálne ale zároveň veľmi dobré dievča. Na stretnutiach v skupinke mladých z Hnutia Fokoláre sa učila poznávať evanjelium a dokázala sa preň nadchnúť. „Nechcem byť analfabetkou zoči voči takému vzácnemu posolstvu.“ Na omši blahorečenia priniesli jej popodčiarkovanú knihu evanjelia. „Ja nepotrebujem v bare s priateľmi hovoriť o Kristovi. Ja ho tam chcem prinášať,“ odpovedala raz na otázku mamy, či po večeroch vonku s priateľmi hovorí aj o Ježišovi. Chiara sa v plnom slova zmysle zamilovala do Ježiša. Objavila, že On ju nesmierne miluje a ona mu chce v každej prítomnej chvíli odpovedať áno. Chcela sa stať lekárkou a ísť slúžiť chudobným do Afriky. Dva mesiace pred sedemnástkou, v lete 1988, počas tenisového zápasu náhle pocítila strašnú bolesť, až jej vypadla raketa z ruky. Lekárske vyšetrenia postupne potvrdili rakovinu kostí. Počas choroby často opakovala: „Ak to chceš ty, Ježiš, chcem to aj ja“. Na ľudí, ktorí s ňou prichádzali do kontaktu, prenášala pokoj, vyrovnanosť a radosť. Cez svoju mamu nechala jasné svedectvo o tom, ako vnímala svoju mladosť a život: „Mladí ľudia sú budúcnosťou. Ja už nemôžem bežať, ale chcela by som im odovzdať pochodeň ako na olympijských hrách. Majú len jeden život a stojí za to prežiť ho dobre.“ Zakladateľka Hnutia Fokoláre Chiara Lubichová s ňou udržiavala čulý kontakt. V júli 1990, niekoľko mesiacov pred Chiarinou smrťou, jej v odpovedi na jeden jej list medziiným napísala: „Ďakujem ti aj za fotografiu. Tvoja rozžiarená tvár hovorí o tvojej láske k Ježišovi. … Chiara Luce (Klára Svetlo) je meno, ktoré som pre teba vybrala. Je to Božie svetlo, ktoré víťazí nad svetom.“ Chiara Badanová odišla do večnosti vo veku takmer 19 rokov 7. októbra 1990. Svätá stolica však ustanovila slávenie jej sviatku na deň jej narodenia, 29. október, čím jasne zvýraznila hodnotu naplno prežitého života, o ktorom Chiara krátko pred svojou smrťou povedala: „Miluj život. A nikdy neži bez Života! Nikdy.“
Na slávnostný večer po blahorečení prišlo do Auly Pavla VI. osemtisíc mladých. Mnohí ďalší boli na Námestí svätého Petra a sledovali program cez veľké obrazovky. Emeritný biskup Chiarinej diecézy, Mons. Livio Maritano, ktorý Chiaru osobne poznal a často ju počas jej choroby navštevoval, v programe vyznal: „My sme Cirkev, ktorá vyučuje. Ale niekedy sa musíme učiť od žiakov, ktorí sú lepší, než my.“ Najbližšia priateľka novej blahoslavenej Chica Riascová vyrozprávala podrobnosti, ako si Chiara pripravila celú slávnosť pohrebu. Chcela, aby to bolo v svadobnom štýle a svoju priateľku poprosila, aby jej pomohla vybrať svadobné šaty. „Bola som pri tom, keď sme jej, už sa nemohla hýbať, na posteli tie šaty pomáhali s mamou vyskúšať. Sama o sebe hovorila, že chce byť Ježišovou nevestou.“ A keď na veľkých obrazovkách premietli video z jej izby, ktorú dodnes navštevuje mnoho mladých, a v zábere sa zrazu objavila vedľa kríža na stene nad posteľou jej usmiata fotka, nedalo sa ubrániť myšlienke, že svätosť je tak reálna aj v dnešnej dobe, že z fotky dcéry sa stalo vyobrazenie blahoslavenej.
„Dnes večer sme videli, že môžeme spolu urobiť revolúciu lásky vo svete,“ povedala na záver slávnostného večera prezidentka Hnutia fokoláre Maria Voceová, a dodala: „Chiara uverila v najväčšiu realitu, v Boha, ktorý miluje s takými možnosťami, aké nemá nik okrem neho.“
Vrcholom večera boli slová rodičov tejto novej blahoslavenej. „Žili sme tie dva roky (dva roky choroby) v atmosfére, ktorá sa nedá vyjadriť. Boli to najpožehnanejšie roky nášho života. Mali sme toľko bolestí, ona i my, ale vnímali sme ich len akoby z lietadla,“ povedal s dojatím otec Ruggero. Mama Maria Teresa s neskrývanou radosťou dodala: „Chcela by som vás všetkých objať. Chiara zomrela kvôli vám. Chcela vám odovzdať štafetu svätosti.“ A s pohnutím spomenula slová, ktoré jej dcéra povedala pár dní pred smrťou: „Mama, buď šťastná, ja som šťastná“.
Cirkev vyzdvihla na oltár počas svojich dejín viacero mladých ľudí. Do zástupu tých známejších, ako sú Dominik Savio, Mária Goretti, či Laura Vicuňa, pribudli v roku 1999 piati mladí z poľskej Poznane, ktorí boli v roku 1942 v Drážďanoch umučení pre vieru, potom v roku 2007 indiánsky chlapec z Argentíny Zefirín Namuncurá, a teraz ďalšia dievčina z modernej éry.
„Dievča v rifliach a tričku, ako my, a predsa sa dokázala stať svätou“ je obraz, ktorým ju opísali tri dievčatá v jej veku, zo Slovenska, ktoré sa tiež zúčastnili na blahorečení. Ak teda pápež Benedikt XVI. počas návštevy Anglicka veľmi priamo vyzýval mladých k svätosti života, k životu v láske, „na prijatie ktorej bolo vaše srdce stvorené a … ktorú je ono povolané darovať,“ tak blahorečenie Chiary Luce Badanovej je rukolapným príkladom reálnosti svätého života na prelome našich tisícročí. Príkladom svätosti v rifliach a tričku.
Pre TK KBS Rastislav Hamráček SDB
