Francúzsko (16. augusta, RV) – Komunita Taizé oslávila v sobotu počas večernej modlitby 70. výročie svojho založenia a pripomenula si 5 rokov od smrti svojho zakladateľa, brata Rogera. Pretože brat Roger nechcel, aby bolo príliš veľa slov v kostoloch, komunita Taizé si aj spomenuté dvojité výročie pripomenula jednoduchým spôsobom. Asi 5000 ľudí zo 70 krajín sa spolu s bratmi stretlo o 19.30 hod. na veľkom priestranstve dedinky Taizé a slávili prvú časť spoločnej modlitby – piesňami, čítaním biblického textu v rôznych jazykoch, ktoré predniesli mladí rôznych kontinentov. Po chvíli ticha sa odobrali v sprievode k miestnemu cintorínu, kde odpočíva brat Roger a potom ku kostolu Zmierenia, kde nasledovala druhá časť modlitby. Čítalo sa evanjelium o vzkriesení a na znak nádeje vzkriesenia sa zapálili tisíce sviec, ktoré prítomní držali v rukách.
Brat Alojz, súčasný predstavený komunity predniesol modlitbu:
Bože lásky, ďakujeme ti za život darovaný nášmu bratovi Rogerovi, ktorý nás opustil pred 5 rokmi a ktorý prišiel do tejto dedinky Taizé pred 70 rokmi. Snažil sa žiť úprimne dôverujúc v teba a ohlasujúc tvoju nekonečnú dobrotu voči všetkým ľuďom, veriacim či neveriacim: Ty, živý Bože, neodsudzuješ a nevylučuješ nikoho zo svojej lásky. V tejto dôvere si mu dal nájsť zdroj radosti a pokoja: pokoja srdca, ktorý z neho urobil tvorcu pokoja medzi ľuďmi. Podobne ako Ján Krstiteľ pripravoval cestu Kristovi, zhromažďoval tvoj ľud a ohlasoval všetkým: „Boh je blízko”. Obracať sa k tebe, Bože lásky, byť blízko k najchudobnejším, zmierňovať utrpenie, prijímať, akceptovať najmä mladých ľudí, počúvať v snahe pochopiť každého: to bola cesta, ktorú si mu ukázal, aby ňou kráčal nasledujúc Ježiša Krista, a načúval Duchu Svätému. Miloval tvoju Cirkev, ktorá zhromažďuje veriacich do jedného spoločenstva bez politických, sociálnych a kultúrnych rozdielov. Pre neho to bolo znamením nádeje pre zmierenie ľudstva. Ďakujem ti za neho s celou Cirkvou. Slová pápeža Benedikta idú rovno do srdca, keď píše: “Nech nás jeho svedectvo ekumenizmu vo svätosti inšpiruje na našej ceste k jednote.” Patriarchovia Konštantínopolu a Moskvy, arcibiskup z Canterbury, predstavitelia luteránskej a reformovanej cirkvi a mnoho ďalších sa pripájajú k nám, aby vyjadrili vďačnosť. Daj nám všetkým, aby sme celým srdcom pokračovali v tom, čo brat Roger začal. Aby sme rovnako ako on žili v priateľstve s Kristom, uvádzali do praxe, bez váhania, každé slovo evanjelia. V jednote s celou Cirkvou po celom svete a s tými, ktorí nás predišli vo viere – počnúc apoštolmi a Máriou, ťa chválime a spievame: „Ježiš Kristus, vnútorné svetlo, nedaj mojej tme hovoriť so mnou. Ježiš Kristus, vnútorné svetlo, daj mi prijať tvoju lásku.”
Uprostred Druhej svetovej vojny, 20. augusta 1940 brat 25-ročný brat Roger opustil rodné Švajčiarsko a odišiel žiť do Francúzska, odkiaľ pochádzala jeho matka. Prišiel do dedinky Taizé – sám, s myšlienkou založiť komunitu, kde by sa jednoduchosť a dobrota srdca prežívali ako základné evanjeliové skutočnosti. Dnes tvorí komunitu v Taizé viac ako 100 bratov, pochádzajúcich z katolíckej a z rôznych protestantských cirkví, z viac ako 25 národov. Už svojou jednoduchou existenciou je komunita konkrétnym znakom zmierenia medzi rozdelenými kresťanmi a národmi. Bratia žijú z práce vlastných rúk. Neprijímajú pre seba žiadne dary, dokonca ani svoje vlastné dedičstvá. Komunita ich venuje tým najchudobnejším. Každý týždeň od skorej jari do neskorej jesene prichádza na vŕšok do Taizé veľké množstvo mladých ľudí z rôznych kontinentov. Hľadajú zmysel svojho života. Idúc k prameňom dôvery v Boha, vydávajú sa na vnútornú púť, ktorá ich povzbudzuje budovať vzťahy dôvery medzi ľuďmi. Od roku 1978 sa na prelome rokov, vždy v inom z veľkých miest Európy, koná Ekumenické stretnutie mladých s názvom Púť dôvery.Práve dnes, 16. augusta si pripomíname smutné 5. výročie od násilnej smrti brata Rogera. Zomrel v roku 2005 uprostred večernej modlitby, na následky bodných zranení. Tie mu spôsobila 36-ročná rumunská turistka, ktorá sa vraj mesiace u neho pokúšala získať osobnú audienciu.
