Refrén žalmu: Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokoleni.
Verš pred evanjeliom: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Kniha Kazateľ – Kaz 1,2. 2,21–23
Márnosť, len márnosť – hovorí Kazateľ.
Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť.
Múdrosť, vedomosť a úspech (sprevádzali)
námahy (istého) človeka,
ale on mal za podiel určené
odovzdať všetko (inému) človekovi,
ktorý sa o to nemusel ani namáhať.
Aj v tom je márnosť a preveľká krivda.
Lebo čože má človek zo všetkej svojej námahy
a zo všetkého úsilia svojej mysle,
ktorým sa ustával pod slnkom?
Veď všetky jeho dni sú (plné) súženia
a každé zamestnanie ho dráždi k hnevlivosti,
že jeho myseľ nemôže ani v noci spočinúť!
Aj to je márnosť
Človeka vraciaš do prachu
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!
Veď tisíc rokov je u teba
ako deň včerajší, čo sa pominul,
a ako jedna nočná stráž.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie,
večer vädne a usychá.
A tak nás nauč rátať naše dni,
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať?
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;
upevňuj dielo našich rúk,
dielo našich rúk upevňuj!
List Kolosanom – Kol 3,1–5. 9–11
Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.
Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba! Neluhajte si navzájom vy, čo ste si vyzliekli starého človeka s jeho skutkami a obliekli ste si nového, toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril. Potom už niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, barbara, Skýta, otroka, slobodného, ale všetko a vo všetkom je Kristus.
Evanjelium podľa Lukáša – Lk 12,13–21
Ktosi zo zástupu mu povedal: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu.Premýšľal a hovoril si: »Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť úrodu.Potom si povedal: »Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: »Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!Ale Boh mu povedal: »Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude?Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“
4. augusta 2010 v 11:45
Dobry den clanok sa mi velmi paci a tak tiez aj foto. Som velmi rad ze mozem citat take vyborne clanky. S pozdravom Marian.