Kresťania byzantského obradu, gréckokatolíci i pravoslávni, dnes začali Veľký štyridsaťdňový pôst. Tento rok je začiatok pôstu o to radostnejší, že pôst začínajú spolu všetci veriaci byzantského obradu na celom svete nezávisle od toho, či sa pridržiavajú juliánskeho alebo gregoriánskeho kalendára. Spoločné bude aj slávenie Paschy (Veľkej noci).
Veľký pôst sa v byzantskom obrade (i v iných východných obradoch) začína v pondelok a trvá až do piatku pred Lazárovou sobotou. Do 40 dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele. V latinskom obrade sa do obdobia pôstu nedele nepočítajú, preto sa tu Veľký pôst začína až v stredu tzv. Popolcovou stredou a trvá do Zeleného štvrtka. Pred začiatkom Veľkého pôstu má byzantský obrad 5 prípravných nedieľ, ktoré osvetľujú jeho zmysel. Cieľom tohto času je príprava na oslavu vzkriesenia – najväčší kresťanský sviatok.
Pôst je obdobím, keď sa majú veriaci usilovať o obrátenie, zmenu svojho života, zmenu postojov a vzťahov k Bohu, k sebe i k blížnym. Je tiež obdobím vnútorného stíšenia, kedy sú Cirkvou vyzývaní k vnútornému stíšeniu a pôstu od hluku tohto sveta. Bohoslužby okrem osobitných veľkopôstnych melódií charakterizujú rôzne kajúce prvky – najmä hlboké poklony. V stredy a piatky sa slúžia liturgie vopredposvätených darov – ide o bohoslužbu bez anafory, ktorá je vlastne spojením večierne spojená s rozdávaním eucharistie. Táto bohoslužba sa slúži len vo Veľkom štyridsaťdňovom pôste.
Počas Svätej štyridsiatnice sa gréckokatolíci a pravoslávni osobitne modlia aj za mŕtvych – druhá, tretia a štvrtá sobota Veľkého pôstu sú označované ako zádušné soboty. Intenzívne rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je v byzantskom obrade vyhradené až na Veľký týždeň.
TK KBS
