Taliansko (29. januára, RV) – „Prečo je svätý“ – tak znie názov knihy, ktorá prináša nový pohľad na osobnosť pápeža Jána Pavla II. Napísal ju postulátor kauzy jeho blahorečenia Mons. Slawomir Oder, v spolupráci s novinárom Savériom Gaetom. Tento týždeň ju v Ríme predstavili za prítomnosti emeritného prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Josého Saraívu Martinsa. Mons. Oder pre Vatikánsky rozhlas reagoval na otázku, kto skutočne bol Ján Pavol II.
„Človek absolútne zamilovaný do Boha. Človek, ktorý budoval svoj život na duchovnom priateľstve s Pánom. Človek, ktorý intenzívne prežíval tento duchovný vzťah, ktorý bol možno do istej miery ovplyvnený i tým, že ako chlapec – po smrti matky – bol ochudobnený o ľudské prejavy citu. Všetku intenzitu jeho ľudského bohatstva, pretože to bol opravdivý človek, je treba hľadať v jeho vzťahu ku Kristovi“.
Povesť svätosti Jána Pavla II. sprevádzala už počas jeho pontifikátu. Hovorí kardinál José Saraíva Martins:
„Presvedčenie, že pápež Wojtyla je svätý, som mal vždy. Poznal som ho veľmi dobre. Bol skutočne svätcom, a tak ako všetci svätí bol človek mimoriadnej ľudskosti a hĺbky. Medzi svätosťou a ľudskosťou v skutočnosti nie je žiadna odlišnosť. Svätosť v podstate nie je nič iné, ako plnosť ľudskosti. Svätý je ten, čo žije naplno svoju ľudskosť a Wojtyla bol naplno človek a svätcom.“
Kniha „Prečo je svätý“ obsahuje aj veľmi zaujímavé dokumenty, ako napríklad text z roku 1994, v ktorom Ján Pavol II. píše o „vôli rezignovať“ na svoj úrad v prípade, že by mu zdravotný stav „bránil vykonávať službu Petrovho nástupcu“. Ďalší dokument je otvorený list pápeža tureckému atentátnikovi Alimu Agcovi s dátumom 11. september 1981. Kurátor knihy Saverio Gaeta podal svedectvo o pápežovom zmysle pre odpustenie:
„Už vtedy v sanitke hovoril o odpustení svojmu atentátnikovi a týmto listom, o päť mesiacov neskôr, to znova potvrdil. Dal najavo, že to nebolo inštinktívne alebo emotívne gesto, ktoré urobil v sanitke a potom verejne v nemocnici Gemelli. Bolo to premyslené a presvedčené gesto kresťanského odpustenia, vyvierajúce zo skúsenosti viery a lásky. Ukázal, že ani taká hrozná vec, ako je atentát, nesmie byť dôvodom k tomu, aby sa medzi dvomi ľuďmi vykopala priepasť, nesmie postaviť človeka proti človeku ani v prípade atentátnika a jeho obete.“
