A nie toto je pôst, aký som si vyvolil?
Toto hovorí Pán, Boh: „Krič mocne, neutíchaj! Rozozvuč svoj hlas ako poľnica a oznám môjmu ľudu jeho zločiny a Jakubovmu domu jeho hriechy.
Áno, deň čo deň ma hľadajú, chcú poznať moje cesty ako ľud, čo koná spravodlivo a práva svojho Boha sa nespúšťa.
Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy, túžia po Božej blízkosti. ‚Prečo sa postíme, keď to nevidíš, ponižujeme sa, a ty si nevšímaš?‘ A hľa, v deň vášho pôstu obchodujete a utláčate všetkých svojich robotníkov!
Postíte sa, no pritom sa škriepite a hádate a bijete päsťou zločinne.
Nepostite sa už ako dnes, a váš hlas bude počuť na výsostiach. Azda som si takýto pôst vyvolil, deň, v ktorý sa človek uponižuje? Vykrúcať si hlavu ako sítie, vrecovinou a popolom si ustieľať?
Toto voláš pôstom a dňom milým Bohu? A nie toto je pôst, aký som si vyvolil: rozviazať putá nespravodlivé, uvoľniť povrazy otroctva, zlomených prepustiť na slobodu a rozlámať všetky okovy? Lámať hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaviesť do svojho domu? Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj. Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a Pánova sláva za tebou. Vtedy budeš volať a Pán ti odpovie, budeš kričať o pomoc a on ti povie: ‚Tu som.‘“
Iz 58, 1-9b
