Leto bude vďaka olympiáde pre obyvateľov Londýna viac ako rušné. Ani naša misia však vtedy nebude “v kľude”: pri tejto príležitosti chystá plejádu podujatí nazvaných jednoducho “Žijeme OH. ” Majú za úlohu sprostredkovať neopakovateľnú atmosféru tohto športového sviatku našej komunite v SCM, ako aj spríjemniť pobyt českým a slovenským návštevníkom OH a našej oficiálnej olympijskej výprave. Otec Tibor vysvetlil, ako nápad vznikol a čo je jeho cieľom.
Prečo sa naša misia dala do organizácie projektu “Žijeme OH”?
Olympijské hry sú celosvetovo najrozšírenejšie podujatie, pri ktorom sa v pozadí športových výkonov skrývajú aj duchovné hodnoty, kultúra národa a viera. Nevyužiť príležitosť byť „pri tom“, kedy sa zídu ľudia z celého sveta za účelom prezentovať svoj národ, znamená premrhať šancu vzájomného poznania a obohatenia.
SCM v duchu svojho poslania túto „milosť“ prijíma ako výzvu a chce sa zapojiť do tohto diania, aby mohla povzbudiť ľudí ku športu a prínosným stretnutiam. Súčasne sa chce prezentovať ako otvorené spoločenstvo existujúce v Anglicku, ktoré pozýva medzi seba nielen ľudí veriacich, ale aj našich krajanov a vo všeobecnosti ľudí dobrej vôle.
Všeci poznáme ľudové príslovie „V zdravom tele zdravý duch.“ A aj my chceme, aby s naším zdravým duchom korešpondovalo aj zdravé telo a rozvíjalo sa ďalej vo vzájomnej symbióze s duchom. Preto sme aj označenie nášho podujatia odvodzovali ako túžbu žiť touto výnimočnou celosvetovou udalosťou – v prítomnom okamihu, ale aj neustále. Názov „ŽIJEME OH 2012“ v sebe spája minulosť ako na naviazanie na úspechy našich predchodcov, prítomnosť ako aktuálny výkon a budúcnosť ako radosť z dosiahnutých úspechov a túžbe nových cieľov.
Prečo by sme sa mali ako veriaci ľudia zaujímať o olympiádu a „žiť ňou“? Nie je to len “pohanský” sviatok?
Neviem o úsilí zakladateľa novodobých olympijských hier p. Pierra de Coubertina, žeby sa usiloval o ustanovenie pohanského sviatku. Charta OH jasne hovorí, že „spojením športu s kultúrou a výchovou sa olympizmus snaží o utvorenie spôsobu života, založeného na radosti z vynaloženého úsilia, výchovnej hodnote dobrého príkladu a na rešpektovaní všeobecných základných etických princípov“, súčasne chce prostredníctvom športu podporovať mierovú spoločnosť a zachovanie ľudskej dôstojnosti. Toto nie je niečo, čo by odporovalo kresťanským princípom, ale práve naopak je s nimi v plnom súlade.
OH sú prostriedkom na získavanie, ale aj ponuku – obohatenia ducha, kultúry, solidarity, mieru a pre veriacich aj viery. My veríme a vyznávame, že Stvoriteľ nám dal telo aj dušu. Je to o jednote tela a ducha, rozvoj jedného aj druhého je preto nielen našou možnosťou, ale aj našou úlohou a povinnosťou.
Čo by malo organizovanie “Žijeme OH” konkrétne priniesť našej misii?
Pri zostavovaní tohto projektu a jeho programu sme sme mali na mysli, ako rozšíriť aktivity SCM o podujatia ponúkajúce utužiť fyzické a duševné zdravie ich členov. Súčasne sme chceli ponúknuť dôkladnejšiu spätnú väzbu, pretože pri fyzickej námahe pri športe sa totiž človek lepšie spoznáva aj charakterovo –svoje emócie, túžby, či ciele. Ďalším úsilím bolo vytvoriť priestor pre stretnutia krajanov, aby sa vzájomne spoznávali a mohli zdieľať ťažkosti aj radosti každodenného života.
V neposlednej rade sme chceli prezentovať SCM v Londýne ako duchovné a náboženské centrum, kde možno udržiavať a rozvíjať svoj duchovný a sviatostný život, ako aj miesto kultúry, spoločenského života a športu v Londýne. V priebehu roka organizujeme mnoho podujatí náboženského, kultúrneho a spoločenského charakteru pre členov SCM, ale aj všetkých ostatných krajanov v Anglicku, najmä v Londýne, rovnako aj pre veriacich českej národnosti.
Má podľa Vás viera a šport niečo spoločné? Ak áno, tak čo?
Šport a viera majú nepochybne mnoho spoločného. Duchovné hodnoty, ktoré skrze náboženskú vieru vyznávame, je žiadané prejaviť aj navonok – v túžbe po dokonalosti lásky a vzájomnej úcty, ale aj v úsilí, obetavosti, cieľavedomosti a zdolávaní prekážok. Apoštol Pavol hovorí: „Viera bez skutkov je mŕtva“. Viera vyžaduje aj konkrétny prejav.
Šport v sebe prejavuje duchovné hodnoty. Takisto je potrebná viera v poznaný a stanovený cieľ, ktorý chce športovec dosiahnuť, úsilie obetovať preň mnoho – či všetko, nádej vo vynaloženú námahu, ochota spolupracovať s inými na ceste k úspechu a v neposlednej rade viera vo víťazstvá.
Boli ste niekedy na inom mieste organizovania OH ako v Londýne? Ak áno, aké máte skúsenosti?
Nie, nebol som nikdy na olympiáde, skúsenosť mám iba z lokálnych podujatí na Slovensku. Je to teda moja premiéra (úsmev).
Aký máte k športu vzťah Vy sám? Bol alebo ste aktívnym športovcom?
Žiaľ, iba bol (úsmev). Dnes to tak nevyzerá (SMIECH). Napriek tomu dúfam, že aj pre mňa bude táto olympiáda príležitosťou nájsť si znova sparingpartnerov pre kolektívne aj individuálne športy.
Môj vzťah k športu je vo všeobecnosti nanajvýš kladný – pasívne aj aktívne. Nie som typom tvrdých športov ako box alebo hádzaná, radšej si rád pozriem dobrý futbal, hokej či tenis, ale z času na čas aj iné športy. Fandil som našim hokejistom a veril som v ich úspech. Hlasivky som si pri tom nešetril, čo bolo niekedy poznať aj pri liturgii, tam mi potom dajako niekedy zlyhávali…
Celú základnú školu aj na gymnáziu v 1. a 2. ročníku som závodne hrával stolný tenis. Venoval som sa aj futbalu, tomu klasickému pouličnému, ale aj keď sme sa dievčatá aj chlapci v nedeľu ako „kostolná“ partia vždy popoludní vybrali do telocvične alebo na trávnaté ihrisko a potom na kofolu a neskoršie na pivo. Zimné športy boli zastúpené v sánkovaní, ale pokúšal som sa aj o lyžovanie. Zjazdovku zídem, ale Alberto Tomba by zo mňa nebol (úsmev). Na gymnáziu som hrával najmä futbal a volejbal a neskôr sa k tomu pridal na fakulte aj basketbal. Vo farnostiach som vždy zvykol hrávať sálový i malý futbal. V poslednej dobe sa venujem najmä tenisu.
Čo by ste si želali v súvislosti s OH 2012?
Dúfam, že olympiáda prinesie slovenskej – ale aj českej – výprave nejaké medaily. Predpoklady úspešnosti športovcov na to sú. A oni nech nám na oplátku prinesú radosť a hrdosť, akú sprostredkovali „zlatí hokejisti“ so striebornými medailami z MS vo Fínsku a Švédsku.
Rovnako mám nádej, že aktivity a program SCM „ŽIJEME OH 2012“ prinesú krajanom väčšiu spolupatričnosť a národnú hrdosť, duchovné povzbudenie a posilnenie viery, dobré kontakty aj užitočne strávený čas. Cez toto všetko potom navyše oslavu Toho, ktorý nám všetko daroval a uschopnil nás byť šťastnými, a mať tak spoluúčasť na Jeho láske na zemi i vo večnosti.
© SCM
