Konferencia biskupov Slovenska pred minulými Vianocami rozdistribuovala do farností plagát s obrázkami svetových metropol a informáciou, kde na svete sa nachádzajú slovenské katolícke misie a pravidelné omše v našom jazyku. Čo všetko vlastne robí slovenská katolícka cirkev pre svoje ovečky, ktoré opustili košiar po Tatrami?

Aj keď časy veľkých sociálnych, politických aj sezónnych vysťahovaleckých vĺn pominuli, vo svete žije podľa posledných odhadov (r. 2008) Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí stále asi 2,26 milióna Slovákov, teda takmer tretina národa. Najviac našich krajanov zakotvilo v Spojených štátoch, Kanade, Veľkej Británii, početná komunita je aj v Nemecku či v Írsku. Duchovnú pomoc v materinskej reči im ponúka 20 slovenských farností alebo Slovenských katolíckych misií. Za pastoráciu Slovákov zodpovedá trnavský arcibiskup Róbert Bezák.

Plagáty – prvý impulz

„Plagáty majú v prvom rade priniesť informáciu. Majú byť teda takým prvým impulzom. Boli distribuované počas vianočných sviatkov, kedy mnohí Slováci žijúci v zahraničí prichádzajú za svojimi rodinami. Preto je to príležitosť ponúknuť týmto ľuďom vedomie prítomnosti Slovenských katolíckych misií v zahraničí. V mnohých veľkomestách tieto misie slúžia aj ako miesto stretnutia sa krajanov a ponuky rôznych duchovných i kultúrnych podujatí,“ povedala pre Postoy hovorkyňa trnavskej diecézy Lucia Drábiková. Doplnila, že myšlienka plagátov prišla priamo od slovenských kňazov, ktorí pôsobia v zahraničí.

Petra pôvodom z Podolínca žila v minulosti vo Veľkej Británii a v Nemecku, no už takmer desať rokov žije v New Yorku. Až v Spojených štátoch začala navštevovať slovenskú farnosť na Manhattane. A vraví, že je vo veľmi dobrom stave po materiálnej aj duchovnej stránke. „Farár a kaplán vo farnosti, kde chodím, sú veľmi ústretoví. Asi pred rokom sa začali organizovať mládežnícke sväté omše, ktoré sú úplne super a aj keď tam nepríde 150 mladých, stále je to krásny zážitok,“ priznáva Petra. Pred niekoľkými mesiacmi sa na fare začali stretávky mladých dievčat, ktoré na Vianoce nacvičili spev, raz za mesiac vo farnosti bývajú aj detské omše a aj starší ľudia majú svoje výročné schôdze. „Takže podľa mňa si tam každý príde na svoje,“ doplnila.

Katolíci v zahraničí: Zišlo by sa viac podpory

Hlavným cieľom Konferencie biskupov Slovenska vo vzťahu k zahraničným Slovákom je podľa Drábikovej posielať podľa možností slovenských kňazov do zriadených farností a „byť v prvom rade prítomný v týchto miestach“. Dodáva, že v roku 2011 sa podarila dohodnúť spolupráca s dublinskou arcidiecézou v Írsku, takže tam od vlaňajšej jesene majú slovenského kňaza.

Katarína Giertlová, ktorá je koordinátorkou činností slovenskej kresťanských komunity v Dubline, pre Postoy povedala, že na to, aby dostali slovenského kňaza, sa tri roky obracali na rôzne konferencie, úrady, či médiá. „Od novembra 2011 je v Dubline otec Eugen Rybanský, ktorý sa venuje slovenskej komunite veriacich. Dovtedy sa o duchovný život Slovákov staral otec Gašpar Habara, ktorý však popri svojej farnosti vzdialenej 60 km od Dublinu musel podávať nadľudské výkony, aby to všetko stíhal,“ uviedla Giertlová. Do diania vo farnosti sa podľa nej aktívne zapája asi 50 ľudí, pričom na omše chodí asi 70 až 100 Slovákov. Koordinátorka tvrdí, že vo farnosti neprebieha žiadna pastorácia smerom zo Slovenska.

Väčší záujem z domoviny by podľa správcu slovenskej farnosti vo Frankfurte Petra Ceľucha uvítali aj tamojší slovenskí veriaci. Dodáva, že v úlohe farára pôsobí len od februára 2011 a tak sa nevie objektívne vyjadriť k tomu, či slovenská cirkev vyvíja dostatok úsilia na pastoráciu svojich krajanov. „Môžem len v krátkosti za posledný polrok konštatovať, že som nezaregistroval žiaden kontakt, náznak spolupráce, či ponuky spolupráce zo strany Cirkvi na Slovensku,“ povedal pre Postoy.

Slovenský farár v austrálskom Lidcombe zas uviedol, že za 50 rokov svojej existencie farnosť dostala jedného kňaza v 50-tych rokoch, tri návštevy biskupa Hrušovského a jednu návštevu arcibiskupa Sokola a arcibiskupa Tkáča.

Na margo starostlivosti o slovenských katolíkov v cudzine sa hádam najostrejšie vyjadril správca slovenskej farnosti v Paríži: „Je mi ľúto, ale KBS nemá reálny záujem o slovenské katolícke misie.“ Dodal, že svoje tvrdenie môže dokázať, no na ďalšiu otázku Postoya už neodpovedal.

Ďaleko od domu, ďaleko od Boha?

Skúsenosť niektorých vysťahovalcov hovorí, že ich náboženský život v cudzine akoby ochladol. Nechce sa im chodiť na omše, ktorým beztak často nerozumejú, dupľom to platí o spovedi. Katarína Giertlová z Dublinu hovorí, že oslabenie viery v cudzine je veľmi individuálne a závisí to na sile viery každého jednotlivca. „Aj naša viera bola skúšaná. Boli obdobia, kedy sme museli navštevovať len anglické sväté omše, ktorým mnohí nerozumeli a to sa mohlo stať kameňom úrazu pre mnohých Slovákov. Takisto nebolo jednoduché spovedať sa v cudzom jazyku a preto mnohí túto sviatosť odkladali do času, kedy išli na Slovensko na dovolenku,“ objasňuje. Dodáva však, že Boh sa o ich komunitu vždy postaral. „Často sa stalo, že do Dublinu ‘zablúdil’ nejaký kňaz na štúdium anglického jazyka a dozvedel sa o našej komunite, a pokiaľ mohol, tak pre nás slúžil omše v slovenčine.“

Otec Martin Kramara z rímskej farnosti si nemyslí, že ľudia ochladnú a prestávajú navštevovať bohoslužby, keď odídu do Talianska. „Poznám ľudí, ktorých práve pobyt v Ríme priviedol k hlbšiemu rozmýšľaniu o viere a sviatostiach. Ale nie všetci prídu práve na slovenskú svätú omšu, pretože tých možností navštevovať chrám je neúrekom,“ spomenul svoju skúsenosť. Viacerí z jeho farníkov musia obetovať niekoľko hodín z nedele, aby sa mohli zúčastniť na slovenskej svätej omši, pretože bývajú ďaleko a cestovať v Ríme je aj cez víkend vyčerpávajúce. Podobná situácia je aj v New Yorku. Keď sa Slováci rozhodnú prísť na omšu na Manhattan, pre mnohých to znamená niekoľkohodinovú cestu autom. „Ľudia veľakrát dochádzajú z veľkej diaľky, v čom je to iné, ako doma na Slovensku. Ale z osobnej skúsenosti môžem napísať, že farár aj kaplán robia všetko preto, aby zabránili úpadku viery,“ povedala Petra, ktorá navštevuje farnosť v New Yorku. Myslí si, že ak niekto nechce chodiť do kostola, tak si stále nájde výhovorku a nepomôže ani sám pápež.

Farár Krigovský z Austrálie hovorí, že Slováci sa prispôsobujú miestnym zvykom. „Tí, čo majú silnú vieru, si ju zachovajú, ale väčšine nezáleží na slovenských bohoslužbách. Je pre nich oveľa pohodlnejšie isť na omšu do lokálneho kostola,“ povedal pre Postoy.

Realita niektorých Slovákov, ktorí po odchode za štúdiami či prácou zanedbajú svoj vzťah k Cirkvi, nie je podľa Drábikovej reakciou na ich vzťah a vieru v Krista, ale skôr na spôsob tradičného prežívania viery, ktorý praktizovali vo svojich rodinách či farnostiach. „Na druhej strane je dôležité poznamenať, že mnohí sa aktívne zapájajú do života slovenských farností či misií v zahraničí a taktiež mnohí práve mimo svojho domova nachádzajú a objavujú vieru v Krista a bohatstvo a hodnoty, ktoré Cirkev ponúka,“ dodala.

Médium no. 1 – internet

KBS pred Vianocami stavila na plagáty, lebo predpokladala, že nimi „zachytí“ krajanov, ktorí prídu za svojimi rodinami. Frankfurtský farár Peter Ceľuch však tvrdí, že forma komunikácie číslo jeden medzi slovenskými veriacimi je okrem tej osobnej – email a sociálne siete.

Slovenská cirkev by v tomto roku v súvislosti s veriacimi v cudzine chcela vyriešiť niektoré personálne otázky. „Teda poslať kňazov do ďalších už existujúcich misií,“ spresnila hovorkyňa biskupa Bezáka zodpovedného za našich katolíkov vo svete.

Mária Škvarlová

Ilustračné foto: slovakchurch.com