Otec a syn
Prerozprávaný príbeh
Bol jeden otec. Mal syna. Keď syn vyrástol, často sa s otcom nepohodli. Syn sa totiž vymykal predstave, ktorú mal otec. Jedného dňa sa však veľmi pohádali. Povedali si v zlosti slová, ktoré oboch zranili. Syn povedal, že odíde a už sa nikdy nevráti. Otec synovi odvrkol, že sa nemusí vracať, že už nie je jeho syn. S týmito slovami sa ich cesty rozišli. Syn sa vybral ďaleko od domova pracovať. Pochodil skoro všetky mestá a darilo sa mu. Práca mu vynášala. Nič mu v živote nechýbalo. Jeho matka zomrela o tri roky po jeho odchode. On sa to však nemal ako dozvedieť, pretože nemal stálu adresu, keďže neustále cestoval za prácou. A tak prešlo veľa rokov. Synovi sa neustále darilo, no dusil ho zlý pocit z toho, že nie je v kontakte s rodičmi. Hádka ukončila ich vzťah a on to začal ľutovať. Rozhodol sa, že napíše otcovi list. V ňom stálo: „Drahý otec, je mi naozaj veľmi ľúto, ako sa náš vzťah skončil. Je mi ľúto, že sme sa pohádali. Ľutujem že som od vás odišiel. Prosím Vás, otec, o odpustenie. Dňa 14. marca, čo je o mesiac, pôjdem vlakom do hlavného mesta za prácou. Pôjdem okolo nášho domu. Prosím Vás, otec, ak ste mi ochotný odpustiť, vyveste bielu šatku do okna. Ak tam bude, ja vystúpim na najbližšej stanici a prídem domov. Ak tam nebude, tak budem pokračovať v ceste. S pozdravom, Váš syn.” Syn nevedel, či jeho otec ešte žije. Nevedel, či mu bude chcieť odpustiť. No i tak to riskol. Keď nastal tento deň, 14. marec, syn nastúpil do vlaku. Prisadol si k spolucestujúcim. Všetci rozprávali, kam cestujú a prečo. Keď prišiel rad na neho, v návale nervozity im vyrozprával svoj príbeh. Ako sa pohádal pred mnohými rokmi s otcom, ako odišiel z domu, ako mu napísal list a teraz čaká, či bude biela šatka v okne. Všetci z toho boli dojatí a veľmi zvedaví. Neustále sa ho pýtali, koľko ešte bude trvať cesta, kým sa dostanú k ich domu. Keď sa už blížili, povedal im, že za najbližšou zákrutou bude ich dom. Všetci aj s ním napäto čakali. Zrazu cítil obrovské napätie. Poprosil teda spolucestujúcich, aby sa oni pozreli von oknom, či bude na okne visieť biela šatka. Keďže boli zvedaví, ako tento príbeh skončí, zvedavosť ich prinútila súhlasiť. Naraz spolucestujúci na neho kričali: „ Pozrite sa, to musíte vidieť, no, len sa pozrite, rýchlo!” On svoj zrak obrátil k oknu. Oči sa mu naplnili slzami. Všetky okná, dvere domu, boli posiate bielymi plachtami. Jabloň pred domom bola celá ovešaná bielymi plachtami. Pri nej stál deduško a zo všetkých síl mával palicou na ktorej konci bola biela šatka. Bol to jeho otec…
